Vegetariánstvo/vegánstvo.
Saláma, domáca klobáska, slaninka, krásne prepečený rezeň, grilované kurča, údené mäso, divina...a iné mäsové špeciality. Áno, áno už sa vám zbiehajú sliny. Je mi to jasné, v kútiku úst vám pomaly steká slinka, určite by ste týmto „delikatesám“ nepovedali nie a bez hanby by ste sa s chuťou zahryzli do toho šťavnatého mäsa.
Vychutnávali by ste si sústo za sústom a vôbec by ste sa netrápili nad tým, že to čo jete kedysi žilo presne ako vy, bilo mu srdce, dýchalo a cítilo. Vôbec by ste sa nezamysleli, že aj také zviera dokáže cítiť a vnímať to všetko okolo nás. Aj zviera žije, tak ako žijeme aj my. Teraz si pomyslíte či mám všetkých päť pohromade, že čo to trepem.
Netvrdím, že to je, to isté. Že zviera cíti ako my a to všetko okolo toho. Ale prečo by nemalo mať rovnaké právo na život ako aj my?
Nikoho tu nejdem presviedčať o tom, že by ste mali byť vegetariánom a že je to tá najsprávnejšia voľba v živote.
Nemám ružové okuliare, mnohí ma za to určite budú hejtovať. Ale na to som si už zvykla. Každý máme svoj vlastný názor na určité veci. A vegetariánstvo je bohužiaľ jedna z tém, ktorá sa často stretáva s odporom.
Ani ja som to nechápala, kým som s vegetariánstvom nezačala, až vtedy som pochopila, že je to skutočne vražda a malo by to byť trestané rovnako ako kanibalizmus! Je to rovnaké zverstvo. A nikdy by som svoje presvedčenie nezmenila, pretože to, že som sa stala vegetariánkou bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote. Ak si myslíte presný opak, že zabitie zvieraťa pre náš pokrm nie je vražda, tak sa raz skúste ísť pozrieť na bitúnok a možno to potom pochopíte, čo predchádza tomu, aby ste sa vy mohli napchávať niečím, čo nedokážete stráviť. A s tými rečami o potravinovom reťazci na mňa nechoďte, poviem vám jedno, blbosť.
Ak si aj niekto myslí, že je to nezdravé, tak je na veľkom omyle. Už sa urobilo veľmi veľa výskumov, ktoré potvrdzujú opak. Je to oveľa zdravšie ako jesť mäso. Neviem čo máte všetci proti vegetariánom a vegánom, keď my sme tí, ktorí sa snažia zmeniť tento svet a berieme ohľad aj na tých, ktorí nevedia hovoriť. A my vás berieme úplne normálne, nenadávame vám za to, že vy to mäso jete a aké je to nezdravé a milión dôvodov proti, tak skúste brať aj vy ohľad na nás vegetariánov a vegánov.
Nie nebola som na bitúnku. Pochopila som to aj bez týchto radikálnych činov. Stačilo mi raz na vlastné oči vidieť zabíjačku, kde to všetci brali ako veľkú hostinu a oslavu. Zabitie niečoho čo máte od úplného mláďaťa a vidíte to rásť, tešiť sa z toho? Pekná irónia. Vtedy som pochopila, že nič odpornejšie nie je. A hrdo môžem povedať, že už 2 a pol roka som vegetariánka, nehodlám to zmeniť a nikdy predtým som sa necítila lepšie. Je síce pravda, že ani predtým som nebola milovníkom mäsových jedál a aj, keď som bola malá som si dala radšej mrkvu ako klobásu.
A rozhodne to nerobím preto, aby som bola in alebo, aby som bola zaujímavá, to by som s tým už dávno prestala, pretože ani doma ani v škole nemám v tomto ohľade podporu. To, aby ste ten nátlak zvládli musíte mať o tom skutočne presvedčenie a nie, že 100% ale aspoň milión percentné. Čudovali by ste sa akú nechuť a odpor si k tomu dokážete vytvoriť. Už pri myšlienke na to mám chuť zvracať, keď to cítim alebo by som to musela dať do úst. Stálo ma to veľa námahy a slz, aby to doma aspoň trošku pochopili a nenútili ma stále dať si to mäso.
„Vegetarián“, ktorí neje mäso preto, aby schudol alebo preto, že mu to nechutí nie je skutočný vegetarián.
Pretože vo vegetariánstve ide hlavne o to chápanie zvierat. Pochopiť, že nie sme viac ako zvieratá, ale sme na rovnakej úrovni je hlavná myšlienka toho celého. Zaprieť svoje chúťky pre zvieratá, je skutočná sila.
Ako som už spomínala ja (Claudie) som vegetariánka 2 a pol roka a Michelle 7 mesiacov. Ja nejem absolútne žiadne mäso ani nič čo žilo, a Michelle je iba ryby. Ani to síce nie je pravý vegetarián, pretože aj ryba je zviera, pre mňa je aj chrobák zviera. Ale tak je veľa druhov vegetariánov a sú aj tí, ktorí ryby papajú.
Zatiaľ som len vegetariánka, ale raz by som chcela byť vegánka, zatiaľ to bohužiaľ nejde, pretože nedokážem dopĺňať vitamíny a ja som taká, že keď už raz sa v niečom obmedzuj, tak už vo všetkom. A nejem nič.
Pozrite si toto video a možno to pochopíte.
https://www.facebook.com/gary.yourofsky/videos/825517227503527/?theater
-Claudie
streda 16. decembra 2015
utorok 15. decembra 2015
Vianočnáý Viedeň Praha Krakow
Tento rok sa nám to akosi vlečie. Žiadne vyjedanie adventného kalendára, pečenie v nedohľade, darčeky ešte stále nekúpené (budú vlastne nejaké? Kladka, odo mňa nečakaj nič honosnejšie, než moje objatie...), hoci vianočné reklamy bežia v telke snáď od konca leta.
Nebolo to len vianočnou atmosférou, ale celé to bolo také iné. Konečne sme spolu boli aj niekde inde ako v škole.
Skrátka sme sa na Vianoce vôbec netešili. V tohtoročnom advente by som mohla vypichnúť dva dni:
Taký ten prvý predvianočný skrat nastal v mojej hlavičke vtedy, keď sme v škole mali Mikuláša.
Naša trieda vyzerala nijako.
Ja som žila v presvedčení, že som vodcovský typ.
Som?
Neviem.
Celej triede, teda 23 hlavám som nakázala, aby každý priniesol niečo na dekoráciu. Pochopili, poslúchli, snažili sa alebo neviem čo len dve.
Tak som sa do toho vžila sama. Od rána som behala, zdobila a okoloidúci, Kladka, skrátka všetci okolo mňa museli zatínať zuby a päste, aby mi jednu nevrazili a nepolámali mi štrngajúce sobie rohy.
![]() |
Ako trieda sme si zaviedli takú menšiu tradíciu, že každý rok pôjdeme na vianočné trhy,avšak vždy do inej krajiny. Minulý rok sme okúsili Viedeň.
Deň predtým sme od radosti v posilke iba poskakovali, kalórie sme spaľovali smiechom a večer sme od toľkého vytŕženia nevedeli zaspať. A na druhý deň bola nuda.
Viem, hnusné slovo, hnusne povedané.
Tak, tento rok sme sa netešili. Keby sa náhodou niečo pokazilo.
Ako je v živote zvykom, všetko býva naopak. Čakali sme, že nuda nás požuje, ale už v úvode cesty autobusom sa predná časť busu zmenila na stávkovú kanceláriu.
Kameň, papier, nožnice.
Učiteľ vs. ja.
Učiteľ vs. Kladka.
Ja vs. Kladka.
Klada vs. *Miki (Miky či Miki?)
*modrooký blondiak spiaci za nami
Ak vyhráte, pozývam vás na klobásku, ktorú zaplatí tuto kolega (tí sa ľúbia, však?), no a ak vyhrám ja, zjete uhorku (Mikiho "maškrta").
Kladka, ak prehráš, spapáš rezeň, ak prehrám ja, kúsnem si zas ja.
Sme vegetariánky.
Tak sme papali rezník.( Máme aj videjko)
Kedysi sme mali doma lepší.
Niekde medzi tým sme sa dozvedeli, že sme rektoskopické. Ja som zistila to, že som nesčítaná, pretože, keď som videla opálených ľudí so španielskou vlajkou, robila som paniku, že sa blížia utečenci.
Nečakane, boli to španielski turisti.
Zistila som,že WC sa nepovie "ví si", ale toilet, že upíri naozaj existovali, a že nie som jediný človek na planéte, ktorý verí, že niekedy existovali draky. Už viem aj to, že Ján Pavol II. je pochovaný vo Vatikáne.
Vcelku to bol fajn výlet.
Dobre, bol to sakramensky úžasný výlet.
Megatutifruti, ako zvyknem hovorievať.
V Krakowe sme sa s našimi orientačnými schopnosťami nestratili, obzreli sme si Wawelský hrad, katedrálu, po dlhých rokoch dejepisu si konečne pamätáme románsky a gotický sloh, videli sme staré ulice, medzitým som sa niekoľkokrát potkla na prechode, videla som viac kostolov ako v celom svojom živote, no a potom sme celí zamrznutí docupkali na trhy.
![]() |
Ako správne jedlomilovníčky sme zamierili ku stánku s waflami.
Škvŕka mi v bruchu pri spomienke na tie naše. Chrumkavé s lieskovými orieškami.
|
Chceli sme chvíľku kľud a pokoj od všetkého toho zhonu a ľudí. Ešte doma sme si sľúbili, že si spravíme "intímčo" a niekde si posedíme pri šálke cappucina a rozoberieme veci, ktoré sme nikdy predtým nestihli.
Zvrtlo sa to.
Zakotvili sme tu.
Malá nenápadná ulička.
Malé "nádvorie".
Dychvyrážajúca atmosféra.
Presne tak, nedýchali sme.
Skromné a pokojné miesto.
Žiarovky.
Milí ľudia.
Handmade dekorácie.
Aj sme sa smiali, aj sme plakali.
Povedali sme si veci, ktoré sme nemali v pláne niekedy si povedať.
No čo je naozaj dôležité, my sme sa naozaj nepohádali!
![]() |
Je mi teplo, keď sa tak na to pozerám |
![]() |
Krásne čmáranice, čo vám poviem |
Po zhruba dvoch hodinách kávičkovania sme išli na trhy.
Krúžili sme stále dookola, hľadali sme peknú pohľadnicu, pozornosť pre seba, až sme nakoniec našli zašitý stánok s vintage fotografiami.
Tak a teraz ktorú si vybrať?
![]() |
Myslím, že preložiť si to vie každý. Kto Claudie pozná, vie si to k nej priradiť. |
Krásny večer. Verte, že by som tam ostala.
Ale neviem či by som dokázala existovať bez ľudí, vďaka ktorým viem, že nie len existovať, ale aj žiť sa oplatí. A tak ma čakal neskorý príchod domov, štyri hodiny spánku, ranné vstávanie, písomka z geografie.
No nie je ten život krásny?
-Michelle
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)