M&C

uToRníK.

Tak, myslím, že by sa patrilo, aby sme nový rok začali niečím novým. (Ešte stále nevnímam, že už nie je rok 2015). Keď sme v septembri s Claudie plánovali letný blog (áno letný, vôbec ešte nemal existovať! ), vymýšľali sme aké rubriky by sme mali rozbehnúť.

Žijeme v dobe, kedy nemáme čas, nemáme čas skočiť na kávu, rozobrať načaté články, dohodnúť sa čo a ako bude.

Sme spolu iba v škole.

Myslím, že teraz je ten čas napraviť to.

Teraz, keď je nutné opravovať známky.

Uhrávať učiteľov.

Tak som sa rozhodla, že dnes sa nebudem učiť chemické rovnice, ktoré nikdy nevyužijem, ale investujem čas do niečoho čo ma teší.

Cez vianočné prázdniny som lietala z roboty domov, akýkoľvek iný spoločenský život neexistoval. Každému sa z času na čas stane, že je v dlhé zimné večery zahalený v de(p)ke.

Mám taký zošit, o ktorom doteraz nikto nevedel, ale už o ňom viete. Dlhší čas som si zapisovala témy, o ktorých by som chcela napísať, ale nevydrala sa zo mňa ani jedna schopná veta.

Dôležití ľudia vedia, že mojím dôležitým dňom je utorok.

Kľúčovým dňom je jeden júnový utorok kedy sa malá Michelle prvýkrát nadýchla sterilného vzduchu v sterilnej nemocničnej pôrodnej sále.

Preto napíšem každý utorok krátky uToRníK.

Takže v dnešnom článku by som v niekoľkých vetách chcela skompletizovať koniec starého roka a začiatok toho nového.

Mohla by som písať o trapasoch.

Tých je každý deň veľa.

Školské neúspechy tiež nechcem rozoberať, i keď im určite venujem nejeden uToRníK.

Koniec roka som samozrejme strávila v mojej vysnívanej práci vo fast foode sedením v sklade na chladničke. Bola taká plnka, že sme sa s kolegyňou takmer pobili kto urobí bagetu.

Nevedeli sme si zakúriť, tak sme sa nalievali presladenými čajmi, kolegyniam sme rabovali skrinky, aby sme vykutrali nejakú tú mikinu.

Každú chvíľu som sa ľakala petaried, ktorými sa obhadzovali nejaké sedemročné deti .

22:00

Padla.

Claudiin Silvester dopadol o niečo katastrofálnejšie.

Rozbúšené srdce.

Baterka v ruke.

Milovaný Jerry nikde. (Jej stratený labrador. Claudie, labrador, že? )

Chvíľka napätia...

...nič to, tá veľká čierna hrča, z ktorej mám vyhádzané ruky sa len stratila.

Naľakala celú rodinu a potom sa vrátila.

Takže nebola žiadna alkoholová rozbíjačka.

Žiadne blato, ako sa tomu dnes hovorí.

O polnoci som zišla v pyžamku do obývačky, štrngla som si, odpila dva glgy zo šampusu a vrátila som sa ku knižke.

Stálo to za to.

Čo by to bol za nový rok bez nových predsavzatí?

Mojim predsavzatím je mať na konci roku jednotku z fyziky.

Niééé, srandujem.

S Claudie sme sa dohodli, že máme zakázané hovoriť o nízkom sebavedomí, že sa každý deň budeme pozerať do zrkadla s nejakou peknou mantrou.

"Keď sa pozriem do zrkadla vidím nádhernú ženu a potom seba. " Vravieva Šmrnda.

Myslím, že na úvod by to malo stačiť. Prednedávnom som sa odtrhla od sociálneho života (žiadny Facebook či Instagram) a začínam spestrovať ten môj.

Ten skutočný.

Takže veľmi by som Vás kcela poprosiť, aby ste prispeli k nášmu rozvoju, aby ste nás ohodnotili v komentári, kľudne dajte nejaký ten diss, veď my to možno spláchneme a kade-tade nás zdieľajte.

Ďakujeme krásne a ešte krajšie ♥ -Michelle