Moje myšlienky ma sprevádzajú každý deň. Každý deň premýšľam, nad tým či žijem správne, či som v danej chvíli/momente urobila správne. Nemala som sa zachovať inak, alebo to urobiť celkom inak?
Nad každým momentom môjho života premýšľam. Premýšľam, či som to tak naozaj chcela. Premýšľam nad svojim vlastným konaním, nad konaním nás všetkých.
Ľutujem priveľa.
A čoraz viac si uvedomujem, že svet v akom žijeme nie je skutočným svetom.
Mnohí žijú imaginárne. Vo svojich predstavách. Prežívajú svoj "plnohodnotný" online život.
Celý svet žije internetom. Internet je životom nás všetkých. Aj mňa samej.
Stále sa pýtam kedy nastal ten zlom v našom svete? Kedy internet ovládol všetko? Ľudia majú problém rozprávať sa face to face.
Máme problém nadviazať rozhovor s celkom neznámym človekom. Ale cez internet by to išlo ľahko. Všímam si to v bežných situáciách...
V autobuse si k sebe sadnú osoby, ktoré sa poznali celé roky, ale už si nemajú čo povedať. Možno by mohli byť najlepšími priateľmi, viesť hodinové rozhovory. Ale osobný kontakt v našom svete je obmedzený.
Každý jeden deň trávime na internete. Neustále máme mobil v rukách.
Mám pocit, že bez facebooku alebo iných sociálnych sietí by si ľudia nikdy nedokázali povedať niektoré veci. Nadviazať kontakt.
Navzájom sa ničíme hateami. Ale do očí si nepovieme nič. Unikla nám hlavná podstata internetu. Nie je to o tom spoznávať nových ľudí-to by sme mali osobne. Osobne si hľadať nových priateľov, zoznamovať sa. Nie je to ani o tom, ničiť druhých ľudí, ktorí si idú za svojimi snami našimi vysoko dôležitými komentármi "plných lásky".
Internet má slúžiť na šírenie informácií.
Nechcem vyznieť ako hater internetu a všetkých sociálnych sietí.
Možno ním tak trochu aj som.
Internet je fajn vec, kým vieme žiť aj normálny offline život.
Mnohí majú pocit, že kto nemá facebook akoby nežil. Aj ja sama som si to kedysi myslela. Ale teraz už facebook nemám a žijem. Stále dýcham. Žijem skutočný život.
Viete, je pekné, keď vám niekto napíše len tak. Chce vedieť ako sa máte a čo máte nové. Ale to robí málokto. Ľudia si na vás spomenú len, keď niečo potrebujú. No slová ako prosím a ďakujem pre nich neexistujú.
Alebo sa o vás zaujímajú až príliš, no keď sa stretnete, ledva sa pozdravíte. Ale písať si môžeme aj s Ludvikom. Na facebooku vie byť každý odvážny, ale čo takto byť odvážny aj normálne?
Tento rok je o deň dlhší. Raz za štyri roky, máme deň naviac. Preto som sa rozhodla, že ten deň, 29.2. nenechám uplynúť ako každý iný.
Stlačím tlačítko off. Celý deň nepoužijem internet, ale radšej budem s ľuďmi, ktorých ľúbim. Ako len strácať čas, pretože čas je dôležitý.
Dajte sa offline a žite normálny život. Rozprávajte sa s ľuďmi z očí do očí. Keď to zvládli ľudia kedysi dávno, prečo by sme to nezvládli aj my?
-s láskou Claudie.
https://ask.fm/MichelleClaudie
https://www.instagram.com/miclaudie/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára