Aj mne neraz prasknú nervy.
Plačem len tak.
Rátam dni keď som bola šťastná.
Pozerám do budúcna.
Za posledné mesiace by sa dalo povedať, že som viac menej dospela.
Jasné, že nie doslovne. Rektoskopik som stále, sny v mojej hlave neubúdajú,neťažia ma dospelácke starosti, ale niečo sa vo mne pohlo.
Keď prežívaš jednu katastrofu za druhou, tvoja myseľ všetko nafukuje a tvoj mozog je opuchnutý ako oči po plači, niečo sa zmení.
Ja som vrieskala.
Hysterčila.
Preháňala.
Všade, kam som sa pohla bola so mnou paranoja.
No ono sa to dostalo do takého stavu, že som od rána do večera pociťovala také to zemetrasenie.
Vnútri.
Keď mi otriasalo srdcom, pľúcami i žalúdkom.
Keď som pri každom prudkom pohybe mala divoký závrat a pri každej myšlienke na jedlo ma napínalo.
Keď za tri dni schudneš tri kilá, vtedy vieš, že niečo nie je v poriadku.
Zrazu si uvedomíš, že veci, ktoré si začal robiť sa nestotožňujú s tvojimi hodnotami.
Strácaš svoje priority a ty sa snažíš nájsť svoju nabíjačku.
Keď mi bolo takto nanič, nesnažila som sa byť s Claudie, pretože som nechcela, aby ma videla v takom tom inom svetle. Zháňala som starých i nových známych, zahodila som svoje dobré zvyky a moc, moc som rozmýšľala.
Nad tým čo chcem urobiť a čo by bolo vhodné.
Nad tým, či to je iba dočasný stav alebo môj normál sa pretransformoval do nového normálu, ktorý sa mi nepáči.
Ani teraz neviem či som urobila dobrú vec.
A tak, keď ma večer strašia veci,o ktorých nechcem počuť, prikryjem sa perinou, zhasnem svetlo a hovorím si aké krásne je kašľať.
Stále.
Dokola.
A potom od nudy zaspím.
V istých časoch to bolo tak i so školou. Takou tou mojou bežnou súčasťou školského dňa boli stavy, že som mala chuť vyvrátiť nedeľný obed.
Doma som nad knihami sedela aj štyri hodiny, ale nevedela som nič, pretože:
1. Nezaujímalo ma to.
2. Nezaujímalo ma to.
3. Rozmýšľala som nad zajtrajškom.
Takto pekne som zabíjala svoj čas, presne tak, ako keď pozeráme na fyzike hodinové video, ktorého pointou je otieranie plastovej tyče o srsť.
Tak sme sa s Claudie na to celé pekne postupne vykašľali. Každé ráno sa 30 minút prechádzame po škole, vymýšľame plány na piatok, plánujeme útek zo školy, atentát na zborovňu.
Ten atentát bol vtip.
Doteraz sme nemali taký ten plnohodnotný život, no odkedy máme tento jovicentrický blog, prestali sme riešiť náš introvertský život a začali sme komunikovať s cudzími ľuďmi.
Ľudí, ktorých sme niekedy pokladali za vzduch teraz rady stretávame po chodbách a uliciach.
Zrazu si ťa známi žiadajú ako osobného psychológa a je to fajn.
Je fajn, keď sa tak trochu odlepíš od zeme, staneš sa lietajúcim cicavcom a odosobníš sa od svojho života, svojej dennej rutiny a problémov.
Tak chrumkavec, teraz rob všetko tak ako chceš.
Vieš, lebo zajtra ti do toho niečo príde a už nebudeš mať čas veci meniť.
Ak ti to pomôže, pokojne zabudni na svoje ego a rob veci, v ktorých ťa brzdilo. Ak chceš získať späť nejakého človeka, tvár sa, že ho nevidíš a vraz doňho. Vylej naňho pomarančovú šťavu - presne tak to robia vo filmoch.
Spievaj si popri chôdzi a raz zistíš, že máš naozaj šťavnatý hlas.
Rob zakázané veci, zbieraj skúsenosti.
Plánuj.
Míňaj peniaze, nešetri.
Začiatkom každého týždňa alebo mesiaca si napíš zoznam čo chceš urobiť. Vďaka tomu som sa naučila robiť šnúru, zriekla som sa mäsa..
A vieš čo je dôležité?
Vypusti z mysle ľudí, ktorí ti infikujú zdravý rozum, sebavedomie a myšlienky. No a čo, že si myslíš, že ťa o niečo okrádajú?
Okrádaš sám seba, keď si necháš zaniesť myseľ niekým nepodstatným.
Nechaj to ísť, nejde karta vždy.
S láskou Michelle...
 |
| Lebo Claudie mi vysvetľuje matiku |
 |
| Tvárme sa, že nás nevidí učiteľka. Nemám dať ten mobil vyššie? |
 |
| Stlačím jej hlavu, chrumka jedna. |
 |
| Pridať popis |
 |
| A jedna Klaudinkina selfieee |
 |
| Tak, dajme si ju ešte raz. |
 |
| Hodina matematiky. "Pán profesoooor!" Nič. "Páááán profesooooor." Otočil sa :Áno? "Uzavrime dohodu." "Dohodu musíte uzatvoriť dvaja." Otočil sa späť k tabuli a išiel si svoje. |
 |
| Ale decká, už sa nefoťte. Dobre pani profesorka, ešte dáme poslednú. |
https://ask.fm/MichelleClaudie
https://www.instagram.com/miclaudie/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára